Angel

KONTINENTÁLNA HOKEJOVÁ LIGA

46. kolo, štvrtok 26. januára: HC Lev Poprad – HC CSKA Moskva 3:2 (0:1, 2:0, 1:1). Góly a asistencie: 28. Netík (Pilař, Chabada), 31. Sigalet (Sekáč, Huna), 57. Netík (Bartečko) – 11. Surový (Guskov, Širokov), 54. Paršin (Širokov, Guskov).

Hokejisti HC Lev Poprad zaznamenali tesné víťazstvo vďaka svojmu bojovnému výkonu na domácom klzisku. O výhru sa zaslúžil najmä útočník Tomáš Netík, z ktorého hokejky pochádzali dva góly. Tretí pridal Sigalet. Moskva musela odísť z Popradu s prehrou.

47. kolo, sobota 28. januára: HC Lev Poprad – HC Dinamo Minsk 4:3 (1:0, 3:2, 0:1). Góly a asistencie: 13. Špirko (Novotný), 24. Bartečko (Mihálik), 27. Kristek (Špirko, Sigalet), 40. Chabada (Fabricius, Štrbák) – 25. Laine (Podhradský), 31. Drozd (Corso), 47. Michaljev (Pavlovič).

Tretie víťazstvo v rade za sebou si pripísali na svoje konto popradskí „levi“ v sobotňajšom zápase s Minskom (na foto). Vďaka tomuto výsledku postúpil HC Lev na 9. miesto tabuľky v Západnej konferencii.

Výsledok včerajšieho zápasu 49. kola: Severstal Čerepovec – HC Lev Poprad nebol do uzávierky dnešného vydania našich novín známy.

Najbližší zápas: 50. kolo, 4. februára HC Spartak Moskva – HC Lev Poprad.

Od 1. februára začína v Dome kultúry a v Mestskom informačnom centre v Poprade predpredaj vstupeniek na prvý československý hit muzikál „Ôsmy svetadiel“ v podaní Slovenského divadla tanca, ktorý sa predstaví v Dome kultúry v Poprade 17. a 18. mája. Nový česko- slovenský muzikál sa odohráva v súčasnosti. Mladé dievča sa zriekne doterajšieho rodičmi podporovaného vzťahu s mužom z lepších kruhov. Hudba najlegendárnejšej československej skupiny všetkých čias umocňuje pútavé texty Borisa Filana a Petra Pavlača pod režisérskou taktovkou Jána Ďurovčíka. Vstupné 29 € (prízemie), 27 € (balkón), v deň predstavenia 30 €.

Zdravie a ešte raz zdravie – je najväčším prianím Miloslava Semančíka k jeho okrúhlym 65. narodeninám. Posledný rok ho totiž potrápili zdravotné problémy, ale našťastie popasoval sa s nimi, nevzdal sa a výsledky sú dobré. „Chcem urobiť ešte veľa pekných prác, aby som mohol potešiť iných aj pri ďalšej jubilejnej výstave. Nechcem sa poddať, lebo to je najhoršie, keď si ľahnete do postele a čakáte, kedy príde tá zubatá... Ja bojujem a chcem tvoriť ďalej, odovzdávať bohatstvo mojej duše, môj talent,“ vyznal sa M. Semančík na vernisáži autorskej výstavy Výber z tvorby minulý pondelok v priestoroch Podtatranského osvetového strediska v Spišskej Sobote. Výstava jeho pozoruhodných prác za viac ako štyridsať rokov tvorby potrvá do 24. februára.

Autor sa narodil 19. februára 1947 v Matiašovciach, preto mu Zamagurie zostalo navždy srdcu milé. Hoci povolaním strojár, má celý život blízko k umeniu. Ako insitný tvorca sa venuje hlavne drevorezbe. Za svoj prvý dotyk s drevom považuje dreveného koníčka, ktorý je spomienkou na deda. M. Semančík prezradil, že jeho vôbec prvou prácou bola Zamagurská Venuša, ktorú sám vyrezal príborovým nožom: „Naozajstne som sa však začal zaoberať drevom v rokoch 1968-9 na vojenčine na Šumave. Tam som zbieral samorasty a dokonca som z nich mal i výstavu. Keď som sa oženil a v roku 1969 prišiel do Popradu, začal som tvoriť svoje prvé práce. Prvé boli drevorezby na ľudové motívy, postupne pribúdali diela vytvorené na základe vlastnej fantázie, k drevu sa pridružoval kov, kameň, napríklad som vytvoril plastiky z kanárského mramoru, ktorý som si doniesol z Talianska a tvoril z neho aj Michelangelo.“ M. Semančík sa v Taliansku zúčastnil na medzinárodnom výtvarnom plenéri. Na svojom konte má niekoľko plenérov, množstvo samostatných a kolektívnych výstav a viacero ocenení. Pred piatimi rokmi dostal i vysoké vyznamenanie za rozvoj kultúry v amatérskej tvorbe Medailu D. Licharda.

Na vernisáž mu prišiel zahrať folklórny súbor Maguráčik z Kežmarku goralskú pesničku. Veď Zamagurie mu je stále blízke. V chalupe tam má svoj veľký depozit a ako známy rezbár povedal, je v ňom toľko dreva a iného materiálu, že sa už doň nevojde ani kúsok. Ešte má veľa nápadov a inšpirácie, ktorú čerpá najmä v prírode, a preto sa veru vôbec nechystá oddychovať.

POS M. Semančíka ocenilo ďakovným listom, ktorý mu odovzdal Ladislav Havlík. Blahoželania pripojili členky Matice slovenskej z Popradu a ďalší gratulanti.