Poloha a opis
Bžany sú vstupnou bránou do rekreačnej oblasti Valkov, ktorý aj kmeňovo patrí do katastra obce. Sú vybudované na západnom brehu vodnej nádrže Veľká Domaša, na rieke Ondava. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1372, kedy vstupuje pod názvom Bozpotak, 1474 Bozyas, 1773 Bzanye, 1808 Bzanné, 1920 Bžany. Niektorí jazykovedci usudzujú, že maďarský názov dostala od bazy.
Ani v minulosti, ani teraz nemá veľa obyvateľov. V roku 1493 bolo v obci 5 usadlostí, z ktorých len jedna bola obývaná, v roku 1715 z 13 dvorov bolo len 9 obývaných, v roku 1869 bolo v obci 32 domov a 239 obyvateľov a v roku 1998 je v obci 51 domov a 169 obyvateľov.
V stredoveku patrila panstvu Čičava. V 18. – 19. storočí tu mali majetky zemepáni Barkóczyovci a Szirmayovci. Obyvatelia sa v minulosti okrem práce na pánskom a na poli zaoberali drevorubačstvom, pálením uhlia a povozníctvom. V roku 1950 bolo založené JRD, v roku 1951 bola obec elektrifikovaná a v roku 1952 sa zaviedlo pravidelné autobusové spojenie.
Časť chotára zaliala voda novej priehrady. Murovaný kostol sv. Mikuláša biskupa pochádza z 1 tretiny 19.storočia, asi z roku 1825. Pred vodami Domaše bol ohradený sypanou hrádzou.
Bžany ležia na rieke Ondava, pri západnom brehu vodnej nádrže Veľká Domaša v nadmorskej výške okolo 165 m.
Rozloha chotára je 1706 ha.
História
Sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1365.
Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1372. Bola majetkovou súčasťou panstva Čičava. Neskôr ju vlastnili Barkóczyovci a Szirmayovci. V roku 1600 malo sídlisko asi 5 poddanských domov. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 9 až 10 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 32 domov a 239 obyvateľov, v roku 1900 193 obyvateľov, v roku 1970 212 obyvateľov.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením drevného uhlia a povozníctvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice.
Ako všetky obce v minulosti, ani Bžany doteraz nemali a v minulosti ani nemohli mať vlastný erb. Vznik erbov siaha do raného stredoveku, do krajín západnej Európy. Spočiatku ich používala výlučne šľachta, a to z čisto praktických dôvodov. V dobe, keď neexistovali uniformy a šľachtici na koňoch bojovali v brnení, slúžil štít so znamením na odlíšenie jednotlivých rytierov v boji.
Tomuto praktickému hľadisku bola vtedy a stále vlastne je podriadená aj tvorba erbov.
Základom erbu je totiž štít, dodnes tvarovo vychádzajúci zo stredovekých vojenských štítov a na ňom umiestnené znamenie, ktoré by malo byť predovšetkým jednoduché, dobre viditeľné a ľahko rozpoznateľné. Na základe týchto požiadaviek vznikla a rozvíja sa veda o tvorbe a štúdiu erbov – heraldika. Heraldika má prísne pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať aj v súčasnosti, keď už dávno zanikla prvotná funkcia erbov a tieto platia i pre tvorbu obecných erbov.
Neskôr nadobudli erby popri vojenskej aj funkciu právnu (administratívnu), ako znaky totožnosti ich majiteľov.
Tak vznikli erby slobodných miest a cirkevných inštitúcií. Obce majú právo prijímať používaj vlastný erb až v súčasnosti. Obce ani zemepanské mestečká v minulosti nemali erby v pravom slova zmysle. Neznamená to však, že nedisponovali vlastnou špecifickou symbolikou, ktorá bola nutná už z praktických dôvodov. V obecnej administratíve museli používať obecnú pečať s vlastným symbolom (niekedy iba s nápisom). Táto pečať slúži najčastejšie ako hlavný heraldický prameň pri tvorbe obecných erbov.
V dostupných prameňoch na Slovensku ani v zahraničí sa nám nepodarilo nájsť obecnú pečať so znamením. V Altenburgerovej zbierke pečatí v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti sa pečať Bžian nenachádza vôbec a najstaršou pečaťou, ktorá je na písomnostiach uložených v Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi, je až odtlačok nápisovej pečate, ktorá však neobsahuje žiadne znamenie, využiteľné ako podklad pre vytvorenie erbu.
Podobne je to v prípade novších pečiatok zo začiatku 20. storočia. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nedochovanie druhotných správ, poukazujúcich na existenciu staršieho pečatidla s pečatným obrazom sa možno domnievať, že obec v minulosti azda ani nevlastnila takúto pečať.
Preto bolo potrebné pristúpiť k tvorbe úplne nového erbu. Po konzultáciách s obecným úradom sa ako vhodné ukázalo vychádzať pri tom z názvu obce. Erbovým znamením sa tak stala baza, obsiahnutá v slovenskom a ešte jasnejšie v starom maďarskom názve obce (Bodzás). Na želanie obecného zastupiteľstva boli vyhotovené dva návrhy: s kvetom bazy a s kalamárom, symbolizujúcim atrament, vyrábaný v minulosti z plodov bazy. Erb vytvorený na tomto základe sa po jeho prijatí stal tzv. hovoriacim erbom, aké používa nejedna obec resp. mesto na Slovensku i iných krajinách.
Erb
V striebornom (bielom) poli štítu zelená vetvička bazy, s čiernymi plodmi.
Štít neskorogotický
Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Bžany po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom. Rímskokatolícky murovaný kostol sv. Mikuláša biskupa, v obci Bžany, pochádza z prvej tretiny 19. storočia, asi z roku 1825.
Pred vodami Domaše bol ohradený sypanou hrádzou.