Diakovce

obec Diakovce oslávila v roku 2002 významné výročie – 1000 rokov od svojho založenia. Na území katastra obce sa nachádzalo sídlisko z mladšej doby bronzovej a slovanské sídlisko z čias Veľkej Moravy. Pri ramene, neskôr nazvanom Mŕtve rameno, vznikla obec, ktorá sa pod názvom Vag spomína v roku 1002 v zakladajúcej listine benediktínskeho opátstva na Panónskej hore. Z listiny kráľa Ladislava z roku 1090 možno usudzovať, že už vtedy bol v obci benediktínsky kláštor, filiálka kláštora na Panónskej hore. V 12. a 13. storočí sa obec striedavo nazývala Vag (Wag) a Sala. Dnešné meno pochádza až z polovice 13. storočia. V polovici 16. storočia bolo tu veľa prívržencov nových vierovyznaní. Rozpory medzi nimi vyvrcholili začiatkom 17. storočia. V tomto období prebieha medzi kalvínmi a katolíkmi spor o kostol a školu, čo je prvá zmienka o škole v obci. V roku 1700 bol opravený kostol a do súčasnej podoby boli pravdepodobne upravené aj veže. V tomto roku bola postavená aj „rezidencia“, ktorú obyvateľstvo dodnes nazýva kaštieľom, ktorý bol pôvodne postavený pre obnovené priorstvo. Neskôr bol prestavaný na sýpku. Na konci 18. storočia mala obec asi 800 obyvateľov. V roku 1791, po podpísaní Tolerančného patentu, si kalvíni v Diakovciach postavili modlitebňu a školu. V nasledujúcom roku si postavili aj kostol. Medzitým bola v obci postavená nová fara oproti katolíckemu kostolu na mieste starej školy. V roku 1822 bola vedľa katolíckeho kostola postavená Kalvária. Kláštor v obci má rozsiahly majer s vynikajúcim chovom dobytka a oviec. K obrazu dediny patrí stará zvonica, kamenný kríž z roku 1883 pri ceste do Tešedíkova, prícestný kríž z roku 1992, starý cintorínsky kríž z roku 1798, socha Sv. Juraja z prelomu 19. a 20. storočia a socha Sv. Trojice pri kostole vysvätená v roku 1905. Z roku 1936 pochádza socha Sv. Jána Nepomuckého od sochára Kolomana Kinga. V roku 1898 bola založená „mlynská spoločnosť“ a bol postavený prvý parný mlyn, ktorý bol v prevádzke do konca 50. rokov 20. storočia. Okolo roku 1908 sa začalo s výstavbou novej katolíckej školy; stavba bola ukončená v roku 1911. Po I. svetovej vojne pribudli v roku 1931 v obci pomníky padlým od katolíckej i kalvínskej cirkevnej obce. V roku 1928 bola postavená nová kalvínska škola. V 20. rokoch bola obec elektrifikovaná. V roku 1938 bol z verejnej zbierky a verejnými prácami postavený kultúrny dom. V polovici 50. rokov sa začalo s výstavbou Novej osady, kde sa nachádza asi 120 nových domov. V týchto rokoch boli upravované cesty a chodníky a začala sa kanalizácia obce. V 70. rokoch sa začalo so zveľaďovaním termálneho kúpaliska a postavilo sa veľa novostavieb, okrem iných aj evanjelický kostol a fara. Budova novej školy bola odovzdaná do používania v roku 1969. V tomto období bola postavená aj materská škola a nové obchody. Medzi posledné obecné investície patrí stavba nového obecného domu. Obec je v súčasnosti plynofikovaná a dokončila sa jej elektrifikácia; rozširuje sa telefónna sieť. Od roku 1997 prebieha v obci zatiaľ najväčšia investícia - výstavba kanalizácie. Jadro obytnej štruktúry obce sa formovalo pozdĺž dnešného cestného ťahu Galanta – Tešedíkovo (ulicový typ obce), kde sa dodnes zachovala pôvodná štruktúra ulice a objekty pôvodnej ľudovej architektúry, ktoré reprezentujú regionálne kultúrno-historické charakteristiky.