Betliar
Poloha a opis
Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline rieky Slaná. Prvá známa písomná zmienka o Betliari je z roku 1330. Uvádza sa pod názvom Bethler ako vlastníctvo predkov rodiny Štítnických (Četnekovcov).
Stavebný ruch v povojnovom období pozmenili pôvodný ráz obce. Vybudovaný bol nový obecný dom, neskôr nákupné stredisko poštový úrad, dom smútku, a kultúrny dom. Časť obyvateľov začala pracovať v novozaloženom roľníckom družstve a novopostavenom potravinárskom podniku (neskôr ZDROJ). Pri miestnej správe štátnych lesov bola zriadená rozľahlá obora pre špecializovaný chov danielov a muflónov. Dedina sa rozrástla o ulice novopostavených domov, čo malo za následok čiastočné vyľudnenie jej centrálnej časti.
Sprístupnením tunajšieho kaštieľa a parku širokej verejnosti sa Betliar stáva čoraz známejším. Atraktivita obce v blízkosti okresného mesta spôsobila, že si tu začali stavať nové domy aj mnohí obyvatelia susedných obcí. V súčasnosti tu žije okolo 1000 obyvateľov v 306 trvalo obývaných domov. V obci je však aj 92 neobývaných domov.
Po zániku podniku ZDROJ pred niekoľkými rokmi zostalo v obci už len málo pracovných príležitostí na správe štátnych lesov, vo výrobni nealkoholických nápojov LIMOS, v drevospracujúcej firme Drevárstva a na manipulačnom sklade štátnych lesov, kde sa spracováva a ďalej expeduje drevo vyťažené v tunajších lesoch.
V obci je ústredie Pohrebného podporného združenia na Slovensku, ktoré bolo založené v roku 1928 a na celom Slovensku má 203 pobočiek.
Obecný úrad vlastní chatovú osadu v areáli parku v blízkosti kaštieľa, v ktorej poskytuje ubytovacie služby turistom počas letnej sezóny. K nim pribudlo v tomto roku malé parkovisko pre motorové vozidlá. Stravovacie služby poskytuje reštaurácia pri nákupnom stredisku i v areáli parku.
Súčasnosť' obce charakterizuje čulý cestovný ruch. Najmä počas letných mesiacov navštívi Betliar a jeho pamiatky množstvo domácich i zahraničných turistov, vďaka čomu sa stáva zmámim v mnohých krajinách sveta.
Od roku 1998 obec používa nový erb, v hornej časti ktorého je starý obecný znak zo 16. storočia s dvomi radlicami - lemešom a čerieslom umiestneným nad betliarskym kaštieľom. Farby erbu: červená a zlatá boli erbovými farbami rodu Andrássyovcov, červená zároveň pripomína tradície železiarstva.
História
Betliar vznikol koncom 13. storočia ako banícka osada. Jeho zemepánmi boli štítnickí Bebekovci, od 2. polovice 16. storočia Andrássyovci z Krásnej Hôrky. Podľa tradície ležala obec asi pred 550 rokmi o 1000 m na juhovýchod od terajšej polohy v tzv. Jandolíne.
Gotický kostolík svätej Alžbety zo 14. storočia naznačuje, že pôvodnou krajinou osadníkov bolo Durínsko. Historický záznam hovorí o tom, že v roku 1568 žilo v obci 18 poddanských sedliackych rodín. Prvá cirkevná škola bola zriadená v roku 1637.
Počas niekoľkých storočí obec postihlo viacero pohrôm. V roku 1497 vypukla cholera, v 16. storočí plienili údolie rieky Slanej Turci, v 17. storočí to boli tak cisárske, ako aj povstalecké vojská. Následkom častých vojen sa v rokoch 1709-1710 objavil mor. Osemnáste storočie bolo časom mierového usporiadania náboženských a politických rozporov. Počet obyvateľov vzrástol, v roku 1773 tu žilo 69 rodín (po morovej epidémii v roku 1725 zostalo v obci len 26 obyvateľov). Niekoľko rokov po vydaní tolerančného patentu (1784) bola postavená evanjelická fara i škola. Obe cirkevné školy boli neskôr zlúčené a umiestnené do jednej budovy.
Hlavným zamestnaním Betliarčanov bolo baníctvo, boli tiež známymi remeselníkmi, vynikali v tkáčstve, murárstve a spracovaní dreva. Podľa kroniky bolo remeselníctvo v Betliari vždy na pomerne vysokej úrovni, čo potvrdzuje aj cechová pečať a zástava s odznakom. Zaujímavosťou je, že touto zástavou prikrívali truhlu mŕtvych cechárov. Obyvatelia boli známymi povozníkmi a ich služby využívali remeselníci zo širokého okolia. Po valašskej kolonizácii sa začali zaoberať aj s chovom oviec, kôz a spracovaním mlieka a vlny. Poľnohospodárstvu sa venovali len okrajovo, plodiny pestovali len pre vlastnú potrebu. Na tradičné remeslá a zručnosti obyvateľov nadviazal závod na výrobu drevených predmetov.
Rozmach ťažby a spracovania železných rúd v ,18. a 19. storočí priniesol početné pracovné príležitosti v obci a tým aj jej prosperitu. V druhej polovici 19. storočia bola postavená železničná trať. Úpadok 'priemyselnej výroby nastal pred prvou svetovou vojnou. Vznik Československej republiky v roku 1918 podnietil rozvoj národného a kultúrno-spoločenského života v obci. Obyvatelia si založili Spolok divadelných ochotní kov, miestny odbor Matice slovenskej, sformoval sa oddiel Československých skautov, vzniklo niekoľko evanjelických a katolíckych spolkov a tiež Pohrebné podporné združenie. V období veľkej hospodárskej krízy sa kvôli ťažkým životným podmienkam mnoho Betliarčanov vysťahovalo za prácou do cudziny. Po rozpade SR a obsadení južných častí Slovenska maďarským vojskom v roku 1939 Betliar stal slovenskou pohraničnou obcou.
Celkové hodnotenie
| Služby | 5 | Umiestnenie | 5 | ||
| Čistota | 5 | Personál | 5 | ||
| Cena/kvalita | 5 | Komfort | 5 |
Vaše hodnotenia
Obec
Betliar
Starosta
Július Farkašovský
Šafárikova 67
Tel.: +421 58 798 31 14
Fax: +421 58 788 31 70
Šafárikova 67
Tel.: +421 58 798 31 14
Fax: +421 58 788 31 70
Základné informácie
Obyvateľov 948
Založené roku 1330
Rozloha 2467 km2
Založené roku 1330
Rozloha 2467 km2
Vaše hodnotenie
Pridávanie hodnotení je dočasne pozastavené...
