Malacky

Aby sme sa dostali k najstaršej písomnej zmienke o Malackách, musíme sa vrátiť do roku 1206. V tom čase uhorský král\' Ondrej II. začal parcelovať pre svojich verných vel\'možov, ktorí mu pomáhali vo vojnách, pohraničné neobývané územie \"konfinium\". Ležala v ňom malá osada, vari to bolo iba niekol\'ko chatrčí - či polozemníc, ktorej sa hovorilo \"osada pri Malinskom potoku - v listinách Maliscapotoca\".

V tom istom roku daroval Ondrej II. kus pohraničného územia, v ktorom sa nachádzal majetok (praedium) Cheturtukchyel (Četurtükhel-Štvrtok) vernému vazalovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan. V darovacej listine sú uvedené značky, ktoré vyznačovali hranice darovaného panstva. Jednou z nich bola aj spomínaná osada \"pri Malinskom potoku Maliscapotoca\". Listinou z roku 1231 mu daroval ďalší kus zeme, ktorá súvisela s predchádzajúcim darovaným územím a nazývala sa Malučká-Maluchka. Tento názov sa stal i názvom osady pri Malinskom potoku. Do novodarovaného územia patrili pravdepodobne i Gajary a Kostolište.

Z osady Malučká sa postupom času vyvinulo stredisko konkurujúce Štvrtku, v ktorom bolo už v čase darovania mýto - bola to trhová osada. Územie sa pomaly zal\'udňovalo. Medzi novovzniknutými osadami začala dominovať stará osada pri Malinskom potoku, pre ktorú sa časom udomácnil názov Malaczka - Malacky.

Veľmoži Hont-Poznanovci získali územie i z druhej strany Malých Karpát. Za svoje sídla si zvolili Pezinok a Svätý Jur, preto sa im v uhorskej histórii hovorí \"grófi zo Sv. Jura a Pezinka\". Na ich území bol postavený Plavecký hrad, ktorý neskôr získali do vlastníctva. Zo svojho majetku na našej strane Malých Karpát vytvorili Plavecké panstvo, ktoré pod tento hrad podliehalo. Našimi zemepánmi boli asi 300 rokov. Ked\' rod vymrel, získavali do zálohu panstvo s hradom rôzne rody - rod Serédy, Salmovci, Fuggerovci a nakoniec rod Balašša. Balaššovci sa rozhodli urobiť sídlom svojho panstva Malacky, preto sa im maximálne venovali. Uprostred močiarov a loveckých revírov na \"suchom mieste\" dali vybudovať lovecký kaštielik a v roku 1577 dali Malackám i dnes ešte používaný erb. V roku 1573 vymohli pre Malacky trhové právo, čím sa stali mestečkom a používali titul oppidum Malaczka.
Balaššovci previedli celé panstvo do evanjelickej cirkvi, preložili faru z Kostolišťa do Malaciek, kde v roku 1596 dali postaviť novú faru a zriadili pri nej prvú školu. Tým sa začala epocha vzdelávania malackého obyvateľstva. V roku 1600 postavili kostol, ku ktorému v roku 1672 dali pristavať i vežu. Život mestečka sa sústredil na miesta, kde boli tieto objekty s malým námestím vybudované. Od miesta, kde stojí starý obecný dom a farský kostol, sa začala výstavba Malaciek a ich kultúrny rozvoj.
V 17. storočí Balaššovci vymreli. Plavecké panstvo s hradom kúpili Pálfiovci, ktorí sa stali na 300 rokov našimi ďalšími a poslednými zemepánmi. Lovecký kaštielik svojich predchodcov dali prestavat\' na kláštor, do ktorého v roku 1652 povolali františkánov. Títo mali uskutočňovat\' rekatolizáciu Plaveckého panstva, ktorú už začali poslední Balaššovci, ked\' prestúpili na katolícku vieru. K novozriadenému kláštoru pristavali Pálfiovci veľký chrám, ktorý bol odovzdaný verejnosti v roku 1653. Malacky si zvolili za sídlo svojho panstva. V polovici 17. storočia si tu postavili veľký kaštiel\', v ktorom donedávna sídlila časť nemocnice s poliklinikou. V chráme zriadili v rozsiahlych kryptách pohrebi sko pre zosnulých členov rodu.

Pálfiovský rod, ktorý bol maďarského pôvodu, sa zúčastňoval politického života v Uhorsku v prospech rakúskeho cisára, ktorý sa mu za to bohato odmeňoval. Jeho členovia dosahovali najvyššie dvorské a vojenské hodnosti ako generáli, maršali, niektorí boli uhorskými palatínmi a nakoniec dosiahli i kniežacieho titulu. Palatín gróf Mikuláš sa nechal prvý pochovať v kryptách chrámu. Jeho vnuci mu dali po I\'avej strane chrámu postaviť krásny epitaf. Prácu urobil J. M. Molla, žiak a pomocník Rafaela Donnera. Posledný malacký člen rodu knieža Mikuláš dal v roku 1928 (i ked\' už bol v exile) vyzdobiť chrám monumentálnymi maľbami. Mesto sa pomaly rozrastalo. K pôvodným trom jarmokom pribudli d\'alšie, prekvital obchodný ruch. V roku 1771 boli Malacky zapojené do štátnej poštovej dopravy. Bola zriadená dostavníková poštová trasa z Bratislavy cez Stupavu-Malacky-Moravský Sv. Ján do Holíča, čím sa získalo priame spojenie s Prahou. Malacky sa dostali do európskej i zámorskej poštovej siete. Rozvoj železníc tiež mesto neobišiel. V roku 1891 bola vybudovaná železničná trat\' z Bratislavy cez Devínsku Novú Ves do Skalice. Poštu už dopravovali vlakmi, poštový dostavník šiel \"do penzie\". Panstvo postavilo z Malaciek cez Rohožník až na Vývrat v Kuchyni úzkokol\'ajnú železničku na zvážanie dreva na pílu, ktorá dodnes pracuje v blízkosti malackej železničnej stanice. Začalo sa rozvíjat\' i školstvo. Františkáni mali svoju strednú školu Filozofia už od osvietenských dôb. V roku 1889 založila kňažná Margita dievčenskú školu, na ktorú povolala rádové sestry Vincentky. Dovtedy chodili do školy iba chlapci. V roku 1919 bola zriadená meštianka a v roku 1927 františkánske gymnázium, pre ktoré postavili v roku 1931 peknú novú budovu. V Pálfiovskom zámku urobili pre gymnazistov internát.

Keďže sa Malacky stali centrom južnej časti Záhoria, mali dobré železničné i poštové spojenie a v roku 1879 tu zriadili i telegrafný úrad, nebolo prekážok, aby sa v roku 1885 mohli stať okresným mestom so slúžnovským-okresným úradom. Takto sa úradne potvrdila priorita Malaciek v južnej časti Záhoria.
Mesto vel\'a vytrpelo nájazdmi cudzích vojsk, neobišli ho morové a cholerové epidémie, zažilo i nemilosrdné bombardovanie počas druhej svetovej vojny. Vždy sa vedelo z týchto rán vystrábit\'.