Obec
Počet zobrazení: 681

Hontianske Moravce

Detail
Mapa
Hodnotenie
V meste

Poloha a opis

Obec sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny 30 km južne od Krupiny na širokej nive pri sútoku Veperského, Lišovského a Trstianskeho potoka. V strede bývalej obce Kostolné Moravce na vyvýšenom (159 m n.m.) mieste stojí evanjelický kostol z roku 1883, postavený na mieste starého, písomne spomínaného v roku 1332. Architektonicky vhodne s ním ladí nová budova penziónu pre dôchodcov, ktorá je postavené vedľa neho. Východne nad dedinou je v tôni starých líp dom smútku a cintorín - posledné miesto odpočinku Kostolnomoravčanov. V blízkosti kostola smerom na juh sa nachádza kaštieľ postavený v roku 1868. Dnes sa v ňom nachádzajú zdravotné zariadenia (ambulancia praktického lekára, zubného lekára a lekáreň). Okolo neho sa rozprestiera menší upravený park. Východne od kaštieľa je areál základnej školy skladajúci sa zo samostatných budov starej budovy školy vybudovanej v roku 1961, z novovybudovanej prístavby z roku 2001 a samostatných budov telocvične, jedálne a školskej štvorbytovky. Nad ňou sa nachádza bažantnica. Západne od kaštieľa na Hontianskej ulici sa nachádza budova Obecného úradu,severozápadne pri križovatke Hontianskej ulice a ulice B. Tablica je budova Jednoty, spo- trebného družstva Krupina, kde je predajňa Jednoty, pohostinstvo Dušana Ryboša a koz- metický salón Jana Janky Kulichovej. Na druhej strane tejto križovatky je budova poštového úradu. Okolo obce je pahorkatina, ktorú tvoria miocénne ( miocén = treťohorný útvar, spodný oddiel neogénu) väčšinou tufitické uloženiny, pokryté sprašou a sprašovými hlinami.

História

Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším letopočtom. Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec Tomor predal do Národného múzea v Budapešti. Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky urien, črepov a náradia z doby kamennej sa našli aj v katastrálnom území v Kostolných Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne a Za Pavčím. Archeologický výskum Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986 pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce, kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál. V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na na hone Konopiská.Bola tu objavená keramika z obdobia kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy. Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika, železná spona, prasleny, kamenný brúsok dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch časových horizontoch: na prelome staršej a mladšej doby rímskej, približne v 2. polovici 2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr – v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby sťahovania národov. Význam skúmanej lokality bol zvýraznený aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu Nad záhrady cez obec bývalé Opátove Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný dlhý val je spoločným dielom Kvádov a Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom, najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril podľa nestora slovenskej archeológie Ing.Štefana Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938, drevozemný val široký, resp. už deštruovaný do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky 2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý bol vystužený drevenou roštovou alebo komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením tejto drevenej kostry po zániku valu došlo k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol aj názov spečený val. O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia aj pozostatky črepov nájdené severne od kostola a na hone Nad záhrady. Nájdený keramický materiál rámcovo datovaný do 9. až 10. storočia, dáva predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na mieste obce bývalých Opátových Moraviec, teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833, ako jednej zo služobných osád zakladaných počas upevňovania moci staromoravským Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši. Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných zmienok z kníh napísaných v polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia je možné predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom chotári na lokalite Jeruzalem v podobe hradiska, hrádku či opevneného panského dvorca. Pozostatky tohto hradiska spomína česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku 1852 navštívila Kostolné Moravce. V druhej zmienke v knihe Moravská dolina od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise, sa dozvedáme od najstarších obyvateľov bývalých Kostolných Moraviec na začiatku 20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu, o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či opevneného panského dvorca. Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku 1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála predal notár Tomor múzeu v Budapešti. Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme, resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné. Že staroslovanská obec Moravce pretrvala i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej zmienky nachádzajúcej sa v monografii o Hontianskej župe, kde sa spomína jestvovanie obce v časoch panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. Obdobie panovania tohto prvého kresťanského kráľa Uhorska významne ovplyvnilo juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce nachádza. Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu stredného Slovenska a na severe Maďarska. Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi administratívnej jednotky – kráľovského komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr šľachtická stolica a od polovice 19. storočia župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad Hont na okraji pohoria Börzsöny. Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert, syn župana Hunta, dostal do daru od kráľa Štefana I. majetok v chotári obce Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030.
Celkové hodnotenie
5
Služby
5 Umiestnenie
5
Čistota
5 Personál
5
Cena/kvalita
5 Komfort
5
Vaše hodnotenia
Obec Hontianske Moravce
Starosta Rudolf Gabryš
Hontianske Moravce 11
Tel.: +421 45 558 39 13
Fax:
Primátor
Základné informácie Obyvateľov 813
Založené roku 0
Rozloha 0 km2
Zobraziť trasu
Východzie miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Cieľové miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Reality Hontianske Moravce Ponuka realít v meste Hontianske Moravce Bazár Hontianske Moravce Ponuka tovaru v meste Hontianske Moravce
Vaše hodnotenie Pridávanie hodnotení je dočasne pozastavené...
Reality Hontianske Moravce Ponuka realít v meste Hontianske Moravce Bazár Hontianske Moravce Ponuka tovaru v meste Hontianske Moravce
Vizualizácia
Firiem a osôb
Zaregistruj sa bezplatne a získaj množstvo výhod pre seba a svoju firmu.

Správy

Cena primátora akademickému maliarovi Andrejovi Gajovi Cena primátora akademickému maliarovi Andrejovi Gajovi Dnes si z rúk Pavla Hagyariho prevzal cenu primátora akademický maliar Andrej Gaj, ktorý 29.januára oslávil svoje okrúhle, 80. narodeniny.

Pri príležitosti životného jubilea bola podľa slov Pavla Hagyariho tomuto „výtvarnému umelcovi a skvelému človeku“ odovzdaná cena primátora za dlhoročný a výnimočný prínos v oblasti výtvarného umenia a reprezentáciu mesta Prešov doma i v zahraničí. Ocenila sa tak významná osobnosť, ktorá svojimi dielami zanechala výraznú stopu vo výtvarnom živote mesta Prešov.

Andrej Gaj, akad. mal. sa už dlhé roky venuje komornej maľbe – krajina, figurálna kompozícia, portrét, zátišie, symbolická kompozícia, ako aj monumentálnej tvorbe v architektúre – štukolustro, kamenná mozaika, keramika.

Tento významný umelec, ktorého meno sa skloňuje len v superlatívoch, je autorom monumentálno-dekoratívnych diel v mnohých mestách na Slovensku, okrem toho svoje diela vystavoval na rôznych samostatných i kolektívnych výstavách nielen doma, ale napr. aj v Čechách, Francúzsku, Ukrajine, Poľsku, Bulharsku, Kube, Nemecku.

V rámci jubilejnej výstavy Andreja Gaja – Výber z tvorby 1975 – 2002 charakterizovala tvorbu umelca Marta Hrebčíková slovami: „Osobitým spojením vecnosti a poézie sa vyznačuje aj krajinomaľba Andreja Gaja, ktorá obohatila tento žáner, no východnom Slovensku tak obľúbený a preferovaný, o tóny posúvajúce jej podobu z polôh optického napodobňovania či záznamov nálad smerom k monumentálnemu vyzneniu a "architektonickej stavbe" krajiny so zdôraznením konštruktívnych zložiek uplatňujúc rytmus veľkých tvarov a vysoký horizont. V priebehu rokov v krajinomaľbe postúpil A. Gaj od kompromisu medzi veristickým chápaním a pretlmočením emotívneho charakteru krajiny smerom k vyjadreniu jej tvarovej i hmotnej podstaty, pricom farba ostava nositel'kou jej obsahu, výrazu i významu. Krajinomaľba je tiež nositeľkou koncentrovanej a ešte stále nevyčerpanej tvorivej invencie autora, ktorý hľadal a nachádzal identitu svojho talentu a svojho poslania vkorenené do zeme rodného kraja.“

Akademický maliar Andrej Gaj je od začiatku deväťdesiatych rokoch členom výtvarného spolku KOPA, od roku 1996 členom Per Spectrum. Po svojom štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobil v rokoch 1960-1973 na Pedagogickom inštitúte a Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove, v roku 1982 sa stal držiteľom medaily za rozvoj okresu Prešov a v roku 1987 mu bola udelená cena Krajského Národného Výboru za kamennú mozaiku KPŠ Košice. Od dnes k týmto významným oceneniam pribudla aj Cena primátora mesta Prešov za dlhoročný a výnimočný prínos v oblasti výtvarného umenia a reprezentáciu mesta Prešov doma i v zahraničí.

Pri jej odovzdávaní primátor Pavel Hagyari zaželal jubilantovi, jednému z regionálnych géniov, hlavne veľa zdravia a mnoho tvorivého elánu.

Blahoželáme!

Zverejnil: Veronika Kmetóny Gazdová, PhDr. 2.2.2012 15:08
Aktualizoval: Veronika Kmetóny Gazdová, PhDr. 2.2.2012 15:10
Zmeny a doplnky v územnom pláne mesta Prešov Zmeny a doplnky v územnom pláne mesta Prešov Už na jeseň minulého roku Mestské zastupiteľstvo schválilo návrh na vypracovanie ďalších Zmien a doplnkov územného plánu mesta, ktoré budú označené ako Zmeny a doplnky 2012. Schválený návrh bol spracovaný v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na základe predložených žiadostí a známych podnetov na zmeny územného plánu.

„Cieľom zmien bude do územného plánu zapracovať najnovšie poznatky o jeho území (napr. ďalšie spresnenie rozsahu zosuvných území) a požiadavky na zmeny funkčného využitia plôch, “ informoval Vladimír Ligus, hlavný architekt mesta. V týchto dňoch, konkrétne do konca marca 2012, môže svoje požiadavky na úpravu územného plánu podávať aj verejnosť (občania mesta, vlastníci budov a pozemkov), a to písomne na adresu Mestského úradu, oddelenie hlavného architekta a územného plánovania, Jarková 24, Prešov.

„Každá zmena územného plánu je veľmi dôležitá pre mesto Prešov a je aj veľmi citlivá, “ uviedol primátor Pavel Hagyari. Ako dodal, je to nekonečný súboj medzi rozvojom mesta, ktoré prináša stavebné aktivity, rozvoj zamestnanosti, bytovej otázky, parkov či parkovísk a na druhej strane pomerom k zeleným plochám, oddychovým a relaxačným zónam, detským a športovým ihriskám.

Primátor v tejto súvislosti upozornil, že o to dôležitejší je teraz názor občanov mesta Prešov na akúkoľvek zmenu, ktorá zasiahne do súčasného stavu. „Pre mesto Prešov je dôležité, aby sa vytvorili nové obytné zóny, aby ľudia neodchádzali bývať mimo územia, pretože takto Prešov prichádza o svoje príjmy, avšak náklady na život mesta ostávajú, “ dodal primátor. „Je však aj dôležité, aby sme revitalizovali oddychové a zelené plochy, stavali viac športovísk, príp. detských ihrísk tam, kde je to najviac potrebné, “ zdôraznil.

V súčasnosti platný územný plán si je možné prezrieť na internetovej stránke mesta www.presov.sk alebo na uvedenom oddelení mestského úradu (http://www.presov.sk/portal/?c=12&ctg=272).

„Máme záujem na vytvorení menších zelených obytných zón pri Toryse a vytvorení biokoridoru Torysa, prepojiť Ekopark s Kolmanovou záhradou za podmienky možnosti spolupráce s Evanielickým biskupstvom, pre Sekčov dokončiť park Angelinum a urobiť základy novej zelenej plochy na Sibírskej, v spolupráci s Technickým múzeom využiť zeleň na Solivare a rovnako využiť oddychovú zónu Delňa s vonkajším areálom, “ opísal v tejto súvisloti P. Hagyari.

Zverejnil: Veronika Kmetóny Gazdová, PhDr. 30.1.2012 14:14
Otvorenie „predo dvermi“ Otvorenie „predo dvermi“ Práce na rekonštrukcii Caraffovej väznice sa pomaly blížia ku koncu. Oplotenie stavby sa „stratilo“, brány tejto historickej budovy sa tak onedlho otvoria aj pre širokú prešovskú verejnosť a návštevníkov nášho mesta.

„Práce pokračujú podľa harmonogramu, dokončujú sa posledné stavebné úpravy, “ uviedol projektový manažér Peter Dráč. Ako dodal, kolaudácia by sa mala uskutočniť v priebehu budúceho týždňa. Stavebné práce začali v novembri 2010, ukončenie realizácie projektu bolo v novembri 2011. V rámci dokončovacích prác a odovzdávania stavby však došlo k predĺženiu termínu.

Stavba bude slúžiť ako mestská galéria, budú tu vystavované rôzne predmety z histórie mesta Prešov. „Chceli by sme tento priestor využiť aj ako reprezentačný priestor pre rôzne formy spoločenských podujatí a pod. , “ dodal P. Dráč.

Primátor: Chceme, aby Caraffova väznica čo najrýchlejšie „ožila“

Na dnešnom pracovnom kontrolnom dni sa zúčastnila aj Janette Langová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Prešove, ktorá má ako výtvarníčka srdcový vzťah ku galériám a umeniu všeobecne. „Máme tiež záujem, aby ako prvý v našej galérii vystavoval akademický maliar Peter Kocák, ktorý v minulom roku oslávil svoje životné jubileum, “ uviedol primátor Pavel Hagyari. „Tešíme sa, že patrí medzi našich významných Prešovčanov, “ dodal primátor.

Cieľom projektu rekonštrukcie bolo zabezpečiť trvalé využívanie Caraffovej väznice na prezentáciu kultúrneho dedičstva regiónu, realizácia kultúrno-spoločenských aktivít a osvetové účely s prínosom k rozvoju kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu. „Predpokladáme, že vo februári, najneskôr v marci by mohla byť táto zrekonštruovaná Caraffova väznica otvorená pre verejnosť, kde by okrem galérie mala byť stála expozícia opálu a soli, “ dodal primátor, ktorý tieto skvosty označil za absolútne výnimočnosti, ktoré mesto má.

Predmetom rekonštrukcie, bola nielen rekonštrukcia obvodového a strešného plášťa, výmena exteriérových a interiérových výplní otvorov, ale aj rekonštrukcia elektroinštalácie, interiérových omietok a podláh. V najbližších dňoch pribudnú do interiéru aj nové informačno-komunikačné technológie a nové interiérové vybavenie.

Caraffova väznica v číslach:
začiatok realizácie: november 2010
ukončenie realizácie: november 2011
odovzdanie stavby, kolaudácia: február 2012
výška poskytnutého príspevku: 414 347,86 eur

Zverejnil: Veronika Kmetóny Gazdová, PhDr. 27.1.2012 17:18
Aktualizoval: Veronika Kmetóny Gazdová, PhDr. 27.1.2012 21:17

Počasie

Dnes
Zajtra
Pozajtra
-6°C -13°C
-7°C -13°C
-6°C -13°C
Nahlásiť chybu
Poslať